Mary Oliver

A toto som sa naučila: že odlišnosť sveta je protilátkou proti zmätku, že stáť v tejto odlišnosti – v kráse a tajomstve sveta, vonku na poliach alebo hlboko v knihách – môže znovu dôstojne ozdobiť aj najviac pobodané srdce.

Všetko je roztaviteľné a nahraditeľné. Nie v tejto chvíli, ale čoskoro budeme jahňatami a listami a hviezdami a samotnou žiariacou, tajomnou vodou rybníka.

Od Whitmana som sa naučila, že báseň je chrám – alebo zelené pole – miesto, do ktorého sa vstupuje a v ktorom sa cíti.

Keď to skončí, chcem povedať: celý život som bola nevestou, zasnúbenou s úžasom.

Návod na život: Venuj pozornosť. Žasni. Hovor o tom.

Aj ty môžeš byť znovu vytvorený detailmi svojej oddanosti.

Čo znamená, hovoria slová, že zem je taká krásna? A čo s tým mám robiť? Aký dar mám priniesť svetu? Aký život mám žiť?

Aké nádherné je byť tým, kým som, vytvorená zo zeme a vody, z vlastných myšlienok, vlastných odtlačkov prstov – z celej tej slávnej, dočasnej látky.

Môžeš oklamať veľkú časť seba, ale dušu neoklameš. Tú večnú ustarosťku.

Počúvaj, dýchaš len trochu a nazývaš to životom?