„Môžeš oklamať veľkú časť seba, ale dušu neoklameš. Tú večnú ustarosťku.“

Vedomie presahuje to, čoho je vedomé.

Tvojou jedinou cestou von je svedok. Len pokračuj v púšťaní tým, že si budeš vedomý, že si vedomý.

Čím viac si ochotný nechať svet byť jednoducho niečím, čoho si vedomý, tým viac ti dovolí byť tým, kým si – vedomím, Ja, Átmanom, dušou.

Nie si svoje myšlienky; si si vedomý svojich myšlienok. Nie si svoje emócie; cítiš emócie. Nie si svoje telo; pozeráš naň v zrkadle a vnímaš tento svet jeho očami a ušami. Si vedomá bytosť, ktorá si uvedomuje, že si vedomá všetkého tohto vnútorného aj vonkajšieho.

Kľúčom je byť ticho. Nejde o to, že tvoja myseľ musí byť ticho. Ty buď ticho. Ty, ten, kto vnútri pozoruje neurotickú myseľ, jednoducho uvoľni.

V každom z nás je iskra božského, ktorá len čaká, aby sa využila na osvetlenie temného priestoru.