„Niekto, koho som kedysi milovala, mi dal škatuľu plnú tmy. Trvalo mi roky, kým som…“

Nemáme čas ani chuť oddávať sa vymysleným starostiam, kým sa nezbavíme skutočných nešťastí.

Keď muž alebo žena rád premýšľa nad zármutkom a stará sa, aby zostal v jeho pamäti čerstvý, môžeš si byť istý, že im už nespôsobuje bolesť.

V čase, keď som si myslela, že sa nemôžem k žiaľu priblížiť ani o krok bez toho, aby som zomrela, som sa priblížila a nezomrela som.

Ambíciou najväčších mužov našej generácie bolo zotrieť každú slzu z každého oka. To nám možno nie je dané, ale kým budú slzy a utrpenie, naša práca nebude hotová.

Nemožno byť hlboko vnímavý voči svetu a nebyť veľmi často zarmútený.

Kdesi kvitne kvet lúčenia a neprestajne sype peľ, ktorý vdychujeme; aj v najbližšom vetre vdychujeme lúčenie.