Mary Oliver

Pokora je cena listového sveta. Márnomyseľnosť je pliaga nás, ľudí.

Báseň, v ktorej sa čitateľ necíti účastníkom, je prednáška, počúvaná z nepohodlnej stoličky v dusnej miestnosti vnútri budovy.

Svet potrebuje snílkov rovnako ako obuvníkov.

Duchovnosťou nemyslím teológiu, ale postoj.

V čase, keď som si myslela, že sa nemôžem k žiaľu priblížiť ani o krok bez toho, aby som zomrela, som sa priblížila a nezomrela som.

To je tá veľká otázka, tá, ktorú ti svet hádže každé ráno: „Si tu, nažive. Chceš k tomu niečo dodať?“

Ako by mohol v celom tvojom živote existovať deň, ktorý nemá svoju dávku šťastia?

Pre mňa bolo dôležité byť sama; samota bola predpokladom na to, aby som bola otvorene a radostne vnímavá a prijímavá voči svetu listov, svetla, spevu vtákov, kvetov a tečúcej vody.

Ale úsvit – úsvit je dar. O človeku sa mnoho prezrádza podľa jeho vášne alebo ľahostajnosti k tomuto otváraniu dverí dňa. Nikto, kto miluje úsvit a je vonku, aby ho videl, by mi nemohol byť cudzí.

Existuje len jedna otázka: ako milovať tento svet.