Mary Oliver

Niekto, koho som kedysi milovala, mi dal škatuľu plnú tmy. Trvalo mi roky, kým som pochopila, že aj to bol dar.

Medzi labuťami niet takej, ktorú by sme volali najmenšou, ani najväčšou.

A predsa to, čo chcem vo svojom živote, je byť ochotná nechať sa oslniť – odhodiť ťarchu faktov a možno sa dokonca trochu vznášať nad týmto ťažkým svetom.

Verím v láskavosť. Aj v šibalstvo. Aj v spev, najmä keď spievať nie je nevyhnutne predpísané.

Nechaj si v srdci nejaké miesto pre nepredstaviteľné.

Chceš nahlas plakať nad svojimi chybami. Ale povedzme si pravdu, svet už nepotrebuje ďalší taký zvuk.

Nechcem skončiť len tým, že som tento svet navštívila.

Každý deň vidím alebo počujem niečo, čo ma viac-menej zabíja rozkošou a nechá ma ako ihlu v kope svetla.

Ale hovorím aj toto: že svetlo je pozvánka k šťastiu a že šťastie, keď je správne prežité, je druh svätosti.

Každé slovo je posol. Niektoré majú krídla; niektoré sú plné ohňa; niektoré sú plné smrti.