„Báseň, v ktorej sa čitateľ necíti účastníkom, je prednáška, počúvaná z nepohodlnej…“
Báseň, v ktorej sa čitateľ necíti účastníkom, je prednáška, počúvaná z nepohodlnej stoličky v dusnej miestnosti vnútri budovy.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Od Whitmana som sa naučila, že báseň je chrám – alebo zelené pole – miesto, do ktorého sa vstupuje a v ktorom sa cíti.
Poézia je životodarná sila. Básne totiž nie sú slová, ale ohne pre zimu, laná spustené stratenému, niečo také potrebné ako chlieb vo vreckách hladných.
Nedávno som si kúpil knihu voľného verša. Za dvanásť dolárov.
Ruža, ó čistý protiklad, rozkoš byť ničím spánkom pod toľkými viečkami.
Plniac tieto nezmyselné rozkazy, z básnikov sa stali zlievači, ktorí nevlastnú zvonovinu odlievali do obecných kadlubov.
Keby politici poznali viac poéziu a básnici viac politiku, som presvedčený, že by bol svet o niečo lepším miestom na život.
Ďalšie od autora Mary Oliver