Carl Rogers

Vo svojich vzťahoch s ľuďmi som zistil, že z dlhodobého hľadiska nepomáha správať sa, akoby som bol niečím, čím nie som.

Dobrý život je proces, nie stav bytia. Je to smer, nie cieľ.

Nemôžeme sa zmeniť, nemôžeme sa vzdialiť od toho, čím sme, kým dôkladne neprijmeme to, čím sme. Až potom akoby zmena prišla takmer nepozorovane.

Miera, do akej dokážem vytvárať vzťahy, ktoré podporujú rast druhých ako samostatných osôb, je mierou rastu, ktorý som dosiahol sám v sebe.

Človek je plynulý proces, nie pevný a statický útvar; tečúca rieka zmeny, nie blok pevnej hmoty; neustále sa meniace súhvezdie možností, nie nemenné množstvo vlastností.

Jeden z najuspokojivejších pocitov, aké poznám – a zároveň jedna z najviac rastu podporujúcich skúseností pre druhého človeka – pochádza z toho, keď dokážem oceniť daného človeka rovnako, ako oceňujem západ slnka. Ľudia sú rovnako nádherní ako západy slnka, ak im to dovolím. Možno práve preto dokážeme naozaj oceniť západ slnka – pretože ho nemôžeme ovládať.

To, čo je najosobnejšie, je najuniverzálnejšie.

Kurióznym paradoxom je, že keď prijmem sám seba taký, aký som, môžem sa zmeniť.

Jediná osoba, ktorá je vzdelaná, je tá, ktorá sa naučila, ako sa učiť a meniť.