Carl Rogers

Život sa v terapeutickom procese živo prejavuje – so svojou slepou silou a obrovskou schopnosťou ničiť, no s prevažujúcim smerovaním k rastu, ak je na tento rast poskytnutá príležitosť.

Každý človek je v istom veľmi reálnom zmysle ostrovom sám pre seba; a mosty k iným ostrovom môže budovať iba vtedy, ak je predovšetkým ochotný byť sám sebou a je mu to dovolené.

Dobrý život je z pohľadu mojej skúsenosti procesom pohybu smerom, ktorý si ľudský organizmus vyberie, keď je vnútorne slobodný pohnúť sa akýmkoľvek smerom.

Ak mám vo vzťahu k druhým podporovať ich osobný rast, musím rásť aj ja sám – a hoci je to často bolestivé, je to zároveň obohacujúce.

Schopnosť človeka počúvať druhých je obmedzená jeho schopnosťou počúvať samého seba.

Niet divu, že k terapii radšej pristupujeme s mnohými rigidnými predsudkami. Máme pocit, že do nej musíme vniesť poriadok. Sotva sa odvážime dúfať, že poriadok v nej môžeme objaviť.

Tento poznatok môžem vyjadriť takto: zistil som, že je nesmierne cenné, keď si dovolím porozumieť druhému človeku. Spôsob, akým som túto myšlienku vyjadril, sa vám môže zdať zvláštny. Je naozaj potrebné dovoliť si porozumieť druhému? Myslím, že áno. Našou prvou reakciou na väčšinu výrokov, ktoré počujeme od druhých ľudí, je totiž okamžité hodnotenie či posudzovanie, nie porozumenie.

Zdá sa mi, že klienti, ktorí sa v terapii výrazne posunuli, prežívajú intenzívnejšie svoje pocity bolesti, no zároveň aj živšie svoje pocity extázy; že hnev cítia jasnejšie, ale rovnako aj lásku; že strach poznajú hlbšie, no rovnako aj odvahu. A dôvodom, prečo dokážu takto plne žiť v širšom rozsahu, je toto ich hlboké dôverovanie sebe samým ako dôveryhodným nástrojom na stretávanie sa so životom.

Mení svoje vnímanie seba samého, jeho pohľad na seba sa stáva realistickejším. Stáva sa viac podobným osobe, akou by chcel byť. Váži si seba samého viac. Je sebaistejší a viac sebariadiaci. Lepšie si rozumie, stáva sa otvorenejším voči svojej skúsenosti, menej ju popiera či potláča. Stáva sa prijímavejším vo vzťahu k druhým, vníma ich ako podobnejších sebe. Podobné zmeny prejavuje aj v správaní. Je menej frustrovaný stresom a rýchlejšie sa z neho zotavuje. Podľa pozorovania priateľov sa stáva vyzretejším vo svojom každodennom správaní. Je menej obranný, prispôsobivejší, schopnejší tvorivo čeliť situáciám.

Neexistuje organizovaná stretávacia skupina. Existuje jednoducho sloboda vyjadrovania – pocitov a myšlienok – k akejkoľvek osobne dôležitej téme.