Carl Rogers

Každý človek musí sám v sebe vyriešiť otázky, za ktoré predtým niesla plnú zodpovednosť jeho spoločnosť.

Zdá sa, že úžasný vedecký pokrok ľudstva – smerom do nekonečna vesmíru aj do nekonečna subatomárnych častíc – s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k úplnému zničeniu nášho sveta, ak nedosiahneme aj veľký pokrok v porozumení a zvládaní medziľudských a medziskupinových napätí.

Ďalší poznatok, ktorý ma stálo veľa úsilia uznať, možno vyjadriť štyrmi slovami: Fakty sú priateľské.

Objaviť, že prijať pozitívny cit od druhého človeka nie je ničivé, že to nemusí nutne skončiť bolesťou, že je naozaj „príjemné“ mať pri sebe niekoho iného v zápase so životom.

Byť zodpovedne sebariadiaci znamená, že si človek vyberá – a potom sa učí z dôsledkov.

Dokážem slobodne dovoliť tomuto spolupracovníkovi, svojmu synovi či dcére, aby sa stali samostatnou osobou s myšlienkami, cieľmi a hodnotami, ktoré nemusia byť totožné s mojimi?

Paradigma západnej kultúry hovorí, že podstata človeka je nebezpečná, a preto ho musia poučovať, viesť a kontrolovať tí, čo majú vyššiu autoritu.

Z toho, čo som povedal, dúfam, je jasné, že keď si dokážem dovoliť opravdivosť v sebe, alebo ju vycítim, či ju dovolím v druhom, som veľmi spokojný. Keď si ju v sebe nedovolím, alebo ju nedokážem dovoliť v druhom, som veľmi nešťastný.

Dôkladne porozumieť myšlienkam a pocitom druhého človeka, s významom, aký pre neho majú, a byť na oplátku dôkladne pochopený týmto druhým človekom – to je jedna z najhodnotnejších ľudských skúseností, a pritom až príliš vzácna.

Uvedomil som si, že dôvod, prečo sa venujem výskumu a budovaniu teórie, je uspokojenie potreby vnímať poriadok a zmysel – subjektívnej potreby, ktorá vo mne existuje.