Andy Warhol

Naozaj verím na prázdne priestory, hoci ako umelec vytváram veľa haraburdia. Prázdny priestor nikdy nie je premrhaný priestor. Premrhaný priestor je akýkoľvek priestor, v ktorom je umenie. Umelec je niekto, kto vytvára veci, ktoré ľudia nepotrebujú mať, no on si z nejakého dôvodu myslí, že by bolo dobré im ich dať.

Neverím v ňu [smrť], pretože pri nej nie ste prítomný, aby ste vedeli, že sa stala. Nemôžem o nej nič povedať, pretože na ňu nie som pripravený.

Naozaj žijem pre budúcnosť, pretože keď jem škatuľku bonbónov, neviem sa dočkať posledného kúska. Ani neochutnám tie ostatné, len chcem skončiť a škatuľku zahodiť, aby som na ňu už nemusel myslieť.

Niekedy si ľudia nechajú ten istý problém kaziť náladu celé roky, hoci by mohli jednoducho povedať: „No a čo." „Moja matka ma nemilovala." No a čo. „Manžel so mnou nechce spávať." No a čo. „Som úspešná, no aj tak som sama." No a čo.

Vždy sa hovorí, že čas mení veci, no v skutočnosti ich musíte zmeniť vy sami.

Na tejto krajine je skvelé to, že Amerika založila tradíciu, v ktorej si najbohatší spotrebitelia kupujú v podstate to isté, čo tí najchudobnejší. V televízii môžete vidieť Coca-Colu a viete, že prezident pije kolu, Liz Taylorová pije kolu, a predstavte si, aj vy môžete piť kolu. Kola je kola a za žiadne peniaze nezoženiete lepšiu kolu, než akú pije bezdomovec na rohu ulice. Všetky koly sú rovnaké a všetky koly sú dobré.

Po tom, ako ste nažive, je druhou najťažšou prácou sex. Pre niektorých ľudí to samozrejme práca nie je, pretože potrebujú pohyb a majú na sex dosť energie a sex im dokonca energiu ešte pridáva.

Mám asi dosť voľnú predstavu o „práci", pretože si myslím, že už len byť nažive je toľko práce na niečom, čo vlastne ani vždy nechcete robiť. Narodiť sa je ako byť unesený. A potom predaný do otroctva. Ľudia pracujú každú minútu. Stroje bežia neustále. Aj keď spíte.

Predtým, než ma postrelili, som si vždy myslel, že som skôr napoly tu než úplne tu – vždy som mal podozrenie, že namiesto toho, aby som žil život, iba sledujem televíziu. Niekedy sa hovorí, že to, ako sa veci dejú vo filmoch, je nereálne, no v skutočnosti je nereálne to, ako sa veci dejú v skutočnom živote. Filmy dokážu city zobraziť také silné a skutočné, kým keď sa vám naozaj niečo stane, je to, akoby ste sledovali televíziu – necítite nič. Presne vo chvíli, keď ma strieľali, a odvtedy stále, som vedel, že sledujem televíziu. Kanály sa prepínajú, ale je to stále len televízia.

Neviem, komu vlastne patria správy. V hlave mi vždy znie, že ak sa vaše meno objaví v správach, mali by vám za to správy platiť. Veď je to vaša správa a oni si ju berú a predávajú ako svoj produkt.