„Samozrejme, že umieraš. Všetci umierame. Kam inam si myslíš, že smerujeme?“

Napokon je veľa ľudí, ktorí pri umieraní hovoria: „Ach, kiežby som bol urobil toto, kiežby som bol urobil tamto.“ Ale keď budem umierať ja, poviem: mohol som urobiť toto, mohol som vidieť, ako moja dcéra získala Oscara, mohol som robiť víno a mohol som natočiť každý film, ktorý som chcel.

Keby človek len sedel a rozmýšľal o svojom blížiacom sa konci a o svojej desivej nepatrnosti a osamelosti vo vesmíre, určite by sa zbláznil alebo by podľahol ochromujúcemu pocitu márnosti.

Ak nenapíšem pieseň o tom, že hore nie je smrť, tak ma to nebude baviť.

Čím viac myslíš na smrť, tým viac si užívaš život.

Čakali sme to, bolo to kruté. Nedá sa nič robiť, život ide ďalej. Hráme ďalej a postupne sa dohráme až tam k Vašovi, kde budeme zase spolu.

Jeho odchodom strácam predovšetkým človeka, ktorý sa nebál presadzovať hodnoty proti vôli politickej moci.