Stanley Kubrick

Je to dobré alebo zlé? Je to nevyhnutné? Môžem sa toho zbaviť? Funguje to?

Vždy ma bavilo zaoberať sa mierne surrealistickou situáciou a podávať ju realistickým spôsobom.

V ľudskej osobnosti je niečo, čo sa vzpiera jasným veciam, a naopak niečo, čo priťahujú hádanky, záhady a alegórie.

Nikdy sa nepribližuj k moci. Nekamarát sa s nikým, kto má skutočnú moc. Je to nebezpečné.

Jeden človek píše román. Jeden človek píše symfóniu. Je nevyhnutné, aby film nakrútil jeden človek.

Každý, kto mal tú česť režírovať film, tiež vie, že hoci to môže byť ako pokúšať sa napísať Vojnu a mier v autíčku na zábavnom parku, keď sa mu to konečne podarí, v živote nie je veľa radostí, ktoré by sa tomu pocitu vyrovnali.

Nerád robím rozhovory. Vždy hrozí, že ma budú nesprávne citovať, alebo, čo je ešte horšie, že ma ocitujú presne.

Sedíte nad šachovnicou a zrazu vám srdce poskočí. Ruka sa vám chveje, aby zdvihla figúrku a posunula ju. Šach vás však učí, že musíte pokojne sedieť a premýšľať, či je to naozaj dobrý nápad a či neexistujú iné, lepšie.

Veľká chyba škôl je podľa mňa v tom, že sa snažia deti niečo učiť, a to tak, že ako základnú motiváciu používajú strach. Strach z nedostatočných známok, strach z toho, že nezostanú vo svojej triede, atď. Záujem dokáže vyvolať učenie v rozsahu, ktorý sa k strachu má ako jadrový výbuch k petarde.

Čo sa dá napísať alebo vymyslieť, dá sa aj nakrútiť.