Jožo Ráž

Čakali sme to, bolo to kruté. Nedá sa nič robiť, život ide ďalej. Hráme ďalej a postupne sa dohráme až tam k Vašovi, kde budeme zase spolu.

Jeden je zmrzlinár, druhý minister.

Je geniálna, krásna, skromná, výkonná, výborná, najlepšia duša na svete, akú poznám. Takže preto nám to vydržalo. Ale samozrejme, musíte sa v tom živote niekoľkokrát zamilovať, a najlepšie vždy do tej istej ženy.

Pred koncertom je zakázané piť alkohol, pretože to môže ovplyvniť samotné vystúpenie. Jeden pohárik na hlasivky je však povolený, pijeme, keď tak, až po koncerte.

Hudbu celkovo veľmi nepočúvam. Raz za rok si pustím z vinylovej platne Chicago, zapálim si dobrú cigaru, nalejem si whisku a vtedy nič iné nepotrebujem.

Publikum je buď dobré, alebo zlé, čo sa odvíja od toho, či je kapela dobrá, alebo zlá. My máme dobré publikum.

Oni mi dajú to najlepšie, ja im dám to najlepšie a to je to najkrajšie – keď si ľudia odovzdávajú dobré veci.

Potrebujem sa len nadýchnuť, vyjsť na pódium a keď ľudia začnú kričať, zrazu mám všetko, čo potrebujem.

Publikum milujem, je to vynikajúci pocit, keď sa stretneme na koncerte a 100-tisíc ľudí sa začne radovať. Je to energia, ktorá sa nedá nijako inak získať.

Hudbu robím preto, lebo som ju dostal od Boha, a preto ju jednoducho musím robiť. Podobne ako lekár, ktorý lieči ľudí, pretože to musí robiť. Ja spievam, pretože to viem, pretože Boh to tak chce.