Marina Abramović

Rezať sa nie je vlastne také ťažké: je tam len trocha krvi. Naopak, preniknúť do tohto neznámeho oceánu, ktorým je myseľ, a dostať sa do kontaktu s nevedomím je naozaj ťažké.

Som presvedčená, že aby sa zmenil svet, treba prebudiť svedomie jednotlivcov.

Spočiatku ma zaujímali hranice tela; teraz sa sústreďujem na hranice mysle.

Nikdy sa neobzerám dozadu, vždy hľadím dopredu.

Rada posúvam hranice, ale život milujem príliš. Nechcem zomrieť a nechcela som ani vtedy.

Čím viac myslíš na smrť, tým viac si užívaš život.

Starnutie musíš prijať, pretože sa nedá zvrátiť.

Strašne sa bojím až do chvíle, keď vstúpim do performance. No akonáhle som pred publikom, už na to nemyslím.

Keď dostanem nápad a nebojím sa ho, neurobím ho.

Tento energetický dialóg môže prebiehať cez utrpenie, pretože šťastie ľudí nemení. Ľudia sa menia, keď ochorejú na smrteľnú chorobu, keď sa stanú nehody, keď stratia niekoho blízkeho.