Susan Cainová

Potrebujeme systémy, ktoré odmeňujú najlepšie nápady, nie najlepších rečníkov.

Toto je ďalšia veľká otázka rozmanitosti našej doby.

Vytrvalosť nie je veľmi okázalá. Ak je genialita z jedného percenta inšpirácia a z deväťdesiatich deviatich percent pot, potom máme ako kultúra sklon opájať sa práve tým jedným percentom. Milujeme jeho lesk a efekt. No skutočná sila spočíva v tých zvyšných deväťdesiatich deviatich percentách.

Jeden úprimný vzťah dokáže byť produktívnejší než hŕstky vizitiek.

To, kde sa nachádzame na škále medzi introverziou a extroverziou, ovplyvňuje výber priateľov a partnerov, spôsob, akým vedieme rozhovor, riešime spory a prejavujeme lásku. Ovplyvňuje to aj kariéru, ktorú si zvolíme, a to, či v nej uspejeme.

Introverzia - spolu so svojimi príbuznými, citlivosťou, vážnosťou a hanblivosťou - je dnes vlastnosťou druhej kategórie, čosi medzi sklamaním a patológiou.

O transcendentnej sile samoty vieme už celé stáročia; zabudli sme na ňu až celkom nedávno.

Naša kultúra je zaujatá proti tichým a rezervovaným ľuďom, no práve introverti stoja za niektorými z najväčších úspechov ľudstva.

Svet vás potrebuje a potrebuje aj to, čo v sebe nesiete. Preto vám želám tú najlepšiu možnú cestu a odvahu hovoriť potichu.

Eleanor Rooseveltová, Rosa Parksová, Gándhí - všetci títo ľudia sa opisovali ako tichí, jemne hovoriaci, dokonca hanbliví. A napriek tomu sa všetci postavili do svetla reflektorov, hoci každá kosť v ich tele im hovorila, aby to neurobili.