Susan Cainová

Na samote záleží, a pre niektorých ľudí je vzduchom, ktorý dýchajú.

Radšej počúvam, než hovorím, radšej čítam, než sa spoločensky stýkam... Rada si veci premyslím skôr, než (potichu) prehovorím.

Kľúčom k maximálnemu využitiu talentu je nájsť si presne tú mieru podnetov, ktorá vyhovuje práve vám.

Skupiny nasledujú toho najcharizmatickejšieho člena, hoci medzi tým, byť dobrým rečníkom, a mať skvelé nápady, neexistuje nijaká súvislosť.

Svoju osobnosť dokážeme natiahnuť, no len po istú hranicu. Bill Gates sa nikdy nestane Billom Clintonom, nech si akokoľvek vypiluje spoločenské zručnosti, a Bill Clinton sa nikdy nestane Billom Gatesom, nech strávi akokoľvek veľa času sám s počítačom.

Na svoje roky právničky na Wall Street spomínam ako na čas strávený v cudzej krajine.

Presunuli sme sa od toho, čo kultúrni historici nazývajú kultúra charakteru, ku kultúre osobnosti. V kultúre charakteru bolo dôležité to dobré, čo človek urobil, keď sa nikto nepozeral. No na prelome storočia, keď sme vstúpili do kultúry osobnosti, sa odrazu obdivovalo byť magnetický a charizmatický.

Väčšina introvertov si neuvedomuje, ako neustále trávia čas spôsobom, akým by v skutočnosti tráviť nechceli. Robia to celý život, stalo sa to ich druhou prirodzenosťou. Snažím sa ľuďom dať vo vlastnej mysli povolenie byť sami sebou.

Pri písaní knihy Quiet ma poháňala rovnaká zmes vášne a rozhorčenia, aká podľa mňa inšpirovala Betty Friedanovú k vydaniu Ženskej mystiky v roku 1963. Introverti sú pre extrovertov tým, čím boli vtedy ženy pre mužov - občania druhej kategórie s obrovským množstvom nevyužitého talentu. Naše školy, pracoviská aj náboženské inštitúcie sú stavané pre extrovertov a mnohí introverti veria, že je s nimi niečo v neporiadku a mali by sa naučiť "vydávať" za extrovertov. Táto predpojatosť voči introverzii spôsobuje obrovské plytvanie talentom, energiou a šťastím.

My introverti nie sme asociálni - sme spoločenskí inak.