Soren Kierkegaard

Najväčšie nebezpečenstvo, totiž stratiť samého seba, môže prejsť tak potichu, akoby to nič nebolo; každá iná strata, straty ruky, nohy, piatich dolárov, manželky atď., si je istá tým, že si ju človek všimne.

Z lásky sa Boh stáva človekom. Hovorí: Tu vidíš, čo znamená byť človekom; no dodáva: Daj si pozor, lebo som aj Boh — blahoslavený je ten, kto sa nade mnou nepohorší.

Prehliada sa skutočnosť, že opakom hriechu vôbec nie je cnosť. To druhé je čiastočne pohanský názor, ktorý sa uspokojuje s čisto ľudským meradlom, a práve preto nevie, čo je hriech, totiž že každý hriech je pred Bohom. Nie, opakom hriechu je viera.

Niekto zúfajúci si zúfa nad niečím. Tak sa to na okamih zdá, no iba na okamih. V tej istej chvíli sa ukáže pravé zúfalstvo, zúfalstvo vo svojej pravej podobe. Zúfajúc si nad niečím totiž v skutočnosti zúfal nad sebou samým, a teraz sa chce zbaviť seba samého.

Práve o takejto bohoslužbe som použil výraz, že v porovnaní s kresťanstvom Nového zákona ide o hranie sa na kresťanstvo. Tento výraz je v podstate pravdivý a vec dokonale vystihuje. Lebo čo znamená hrať sa, keď sa zamyslíme nad tým, ako treba toto slovo v danej súvislosti chápať? Znamená to napodobňovať, predstierať nebezpečenstvo tam, kde nijaké nie je, a robiť to tak, že čím viac umenia sa na to vynaloží, tým klamnejší je dojem, že nebezpečenstvo skutočne existuje.

V „kresťanskom svete" je situácia iná. To, čo tu máme pred sebou, nie je kresťanstvo, ale obrovská ilúzia, a ľudia nie sú pohania, ale žijú v blaženej domnienke, že sú kresťanmi. Ak sa má v tejto situácii zaviesť kresťanstvo, treba sa predovšetkým zbaviť tejto ilúzie.

Vytriezvieť znamená: dôjsť k sebe samému v sebapoznaní a pred Bohom byť ako nič pred ním, a predsa nekonečne, bezpodmienečne zaangažovaný.

Predstav si človeka, ktorý bol a je poddaný nejakej vášni. Príde chvíľa, kedy sa akoby zastaví: prebúdza sa dobré predsavzatie. Predstav si, že jedného rána si povie, dajme tomu, že je to hráč: „Slávnostne prisahám, že sa už nikdy nedotknem hazardu, nikdy — dnešná noc bude posledná" — ach, priateľu, je stratený! Ja by som skôr staval na opak, akokoľvek zvláštne sa to môže zdať. Keby si nejaký hráč povedal: „Nuž, môžeš hrať každý požehnaný deň po zvyšok svojho života — ale dnes večer to necháš tak," a naozaj by to tak urobil — ach, priateľu, je isto zachránený! Predsavzatie prvého hráča je úskok žiadostivosti, kým predsavzatie druhého hráča je oklamanie žiadostivosti.

Keď čítaš Božie slovo, pri všetkom, čo čítaš, si neprestajne hovor: Je to ku mne, kto hovorí — to je vážnosť, presne to je vážnosť.

Teraz ide o toto: pohoršíš sa, alebo uveríš? Ak uveríš, prekonáš možnosť pohoršenia a prijmeš kresťanstvo za akýchkoľvek podmienok.