Plotinos

Toto je život bohov a božských a blažených ľudí - vyslobodenie z cudzieho, čo nás tu obklopuje, život, ktorý už nemá záľubu vo veciach zeme, púť osamelého k Osamelému.

Už nepatrí do ríše krásneho; vystúpil nad krásu samu.

Naša bytosť je plnšia, keď sa obraciame Ta; to je náš vzostup. Držať sa bokom znamená samotu a úbytok.

Život tu, medzi vecami zeme, je klesaním, porážkou, zlyhaním krídla.

Nájsť seba samého znamená poznať svoj pôvod.

Ak si Jedno predstavuješ ako Myseľ alebo ako Boha, myslíš príliš úbohovito.

To sa nedá vypovedať slovom ani zapísať; naším písaním a rozprávaním len pobádame smerovať k tomu.

Vzývame Boha nie hlasným slovom, ale tou modlitbou, ktorá je nám vždy dostupná - nakláňajúc sa v duši k Nemu v túžbe, osamelí smerom k Osamelému.

Obdivujúc zmyslový svet pre jeho šírku, krásu a poriadok jeho večného behu, musíme vystúpiť k jeho vzoru, k ešte pravejšej sfére.

Duša je pri všetkej svojej hodnote len druhotná - je obrazom Rozumového Princípu.