Plotinos

Čo nám neprináša nijaké čaro, kým to máme, a po čom túžime len pre neprítomnosť jeho protikladu, možno rozumne nazvať nevyhnutnosťou, no nie Dobrom.

Dokonalý človek vidí veci celkom inak než priemerný človek; ani bežné zážitky, ani bolesti a smútky, či už jeho vlastné, či cudzie, neprenikajú do jeho vnútra.

Kto má taký život, má v živote všetko, čo potrebuje.

Znakom toho, že tento stav bol dosiahnutý, je, že človek už nič iné nehľadá.

Dokonalý život je taký, v ktorom nechýba nič z toho, čo patrí k pojmu života.

Pravým dobrom duše je oddanosť Rozumovému Princípu, jej vlastnému príbuznému; zlom pre dušu je stýkanie sa s cudzím.

Byť očistený znamená zmyť zo seba všetko cudzie - dobro je však ešte niečo viac.

Duša je zlá, keď sa premieša s telom, preberie jeho stavy a myslí jeho myšlienky; bola by dobrá, teda cnostná, keby telesné nálady odvrhla a venovala sa vlastnému činu.

Podobnosť s Bohom znamená stať sa spravodlivým a svätým a žiť podľa múdrosti.

Z toho, že duša používa telo ako nástroj, nevyplýva, že musí zdieľať jeho stavy - veď ani človek nepociťuje všetko, čo sa deje s nástrojmi, s ktorými pracuje.