Paulo Freire

V bankovom poňatí vzdelávania je poznanie darom, ktorý udeľujú tí, čo sa považujú za vzdelaných, tým, o ktorých si myslia, že nevedia nič.

Peniaze sú mierou všetkých vecí a zisk je hlavným cieľom. Pre utláčateľov má hodnotu mať viac – vždy viac – hoci aj za cenu, že utláčaní budú mať menej alebo nebudú mať nič.

Bol by to protirečivý pojem, keby utláčatelia oslobodzujúce vzdelanie nielen obhajovali, ale ho aj skutočne uskutočňovali.

Skutočná solidarita sa nachádza jedine v plnosti tohto úkonu lásky, v jeho existenciálnosti, v jeho praxi.

Oslobodenie je teda pôrod, a to bolestivý.

Utláčaní namiesto toho, aby sa usilovali o oslobodenie, majú sklon stať sa sami utláčateľmi.

Záujmom utláčateľov je zmeniť vedomie utláčaných, nie situáciu, ktorá ich utláča.

Odľudštenie je síce konkrétnym historickým faktom, no nie je daným osudom – je dôsledkom nespravodlivého poriadku, ktorý plodí násilie v utláčateľoch, a to následne odľudšťuje aj utláčaných.

Vzdelanie buď robí ľudí poslušnejšími, alebo slobodnejšími.