Paulo Freire

Začlenený človek je človekom ako subjektom. Prispôsobený človek je naproti tomu človekom ako objektom.

Začlenenie sa do vlastného kontextu, na rozdiel od prispôsobenia sa mu, je výsostne ľudská činnosť.

Vodcovia, ktorí nekonajú dialogicky, ale trvajú na presadzovaní vlastných rozhodnutí, ľudí neorganizujú – manipulujú nimi. Neoslobodzujú, ani nie sú oslobodzovaní: utláčajú.

Ľudia sa napĺňajú len do tej miery, do akej si vytvárajú svoj svet (ktorý je svetom ľudským), a vytvárajú ho svojou pretvárajúcou prácou.

Keďže utláčateľská menšina podriaďuje a ovláda väčšinu, musí ju rozdeľovať a udržiavať rozdelenú, aby si udržala moc.

Utláčatelia si vypracúvajú celý rad metód, ktoré znemožňujú predstaviť svet ako problém, a namiesto toho ho ukazujú ako nemennú, danú vec – niečo, čomu sa ľudia ako obyčajní diváci musia prispôsobiť.

Kritické vnímanie sa nedá vnútiť.

Úlohou revolucionára je oslobodzovať a byť oslobodzovaný spolu s ľuďmi – nie získavať si ich na svoju stranu.

Dôvera sa buduje dialógom.

Viera v ľudí je predpokladom, ktorý musí dialógu predchádzať.