Abraham Maslow

Ak sa podvádzanie vypláca, nikdy neprestane. Definícia dobrej spoločnosti znie, že je to taká, v ktorej sa vypláca čestnosť. Teraz k tomu môžem dodať malú obmenu: dobrú spoločnosť nemôžete mať, pokiaľ sa nevypláca čestnosť.

Ľudská prirodzenosť nie je zďaleka taká zlá, ako sa o nej zvyklo tvrdiť. Dá sa dokonca povedať, že možnosti ľudskej prirodzenosti sa bežne podceňovali.

Túto potrebu môžeme nazvať sebarealizáciou (túžbou človeka po vlastnom naplnení). Túto tendenciu možno vyjadriť ako túžbu stávať sa čoraz viac tým, čím človek je, stať sa všetkým, čím je schopný sa stať.

Je čoraz jasnejšie, že to, čo v psychológii nazývame „normálnym", je v skutočnosti psychopatológiou priemeru - tak nenápadnou a tak rozšírenou, že si ju bežne ani nevšimneme. Skúmanie autentického človeka a autentického života, ktoré prináša existencializmus, pomáha vystaviť túto všeobecnú falošnosť, tento život v ilúziách a v strachu, ostrému svetlu, ktoré ho jasne odhaľuje ako chorobu, hoci veľmi rozšírenú.

Schopnosti sa dožadujú, aby boli využité, a prestávajú sa dožadovať, iba keď sú dobre využité.

Uspokojovanie nedostatkových potrieb zabraňuje chorobe; uspokojenia rastu prinášajú pozitívne zdravie.

Iba pružne tvorivý človek dokáže naozaj zvládať budúcnosť - iba ten, kto dokáže čeliť novosti s dôverou a bez strachu. Som presvedčený, že veľká časť toho, čo dnes nazývame psychológiou, je vlastne štúdiom trikov, ktorými sa vyhýbame úzkosti z úplnej novosti tým, že si nahovárame, že budúcnosť bude ako minulosť.

„Zbožšťovanie" iba jednej časti života zesvetšťuje zvyšok.

Ohrozenie základnejších obranných mechanizmov je hrozivejšie než ohrozenie menej základných (vždy s pripomenutím, že je to tak len kvôli ich vzťahu k základným potrebám).

Ak sa štúdium jedinečnosti jednotlivca nezmestí do toho, čo poznáme ako vedu, tým horšie pre takéto chápanie vedy. Aj ono si bude musieť prejsť obnovou.