Výroky o rečiach

Ako sme videli, každá kritika, útok, urážka a súd sa strácajú, keď sústredíme pozornosť na to, aby sme za správou počuli pocity a potreby. Čím viac takto trénujeme, tým jasnejšie si uvedomujeme jednoduchú pravdu: za všetkými správami, ktorými sme sa nechali zastrašiť, sú len ľudia s nenaplnenými potrebami, ktorí nás žiadajú, aby sme prispeli k ich blahu. Keď prijímame správy s týmto vedomím, nikdy sa necítime odľudštení tým, čo nám druhí hovoria. Odľudštení sa cítime iba vtedy, keď sa uväzníme v pohŕdavých obrazoch druhých ľudí alebo v myšlienkach o vlastnej neprávosti.

Kričím nenásilne tým, že v danej chvíli upozorňujem na svoje zúfalé potreby a bolesť.

Súdy – pozitívne aj negatívne – definujem ako komunikáciu odcudzujúcu život.

Nenásilná komunikácia od nás nevyžaduje, aby sme zostali úplne objektívni a nikdy nehodnotili. Vyžaduje si len to, aby sme udržiavali oddelenie medzi pozorovaním a hodnotením. Nenásilná komunikácia je procesným jazykom, ktorý odrádza od statických zovšeobecnení – hodnotenia majú namiesto toho vychádzať z pozorovaní viazaných na konkrétny čas a kontext.

Empatia je uctivé porozumenie tomu, čo prežívajú druhí. Často pociťujeme silné nutkanie radiť, upokojovať alebo vysvetľovať vlastný postoj či pocit. Empatia si však od nás žiada, aby sme vyprázdnili myseľ a počúvali druhých celou svojou bytosťou.