„Mnohí ľudia už takmer nikdy nevidia politika ako človeka. Namiesto toho je politik iba…“

Richard by o tomto napísal, o pravidle západnej žurnalistiky: sto mŕtvych čiernych ľudí sa rovná jednému mŕtvemu bielemu človeku.

Dosť často sa tiež stáva, že politici v skutočnosti nehovoria jeden s druhým, ale iba s tieňom toho druhého, ako sa javí v médiách.

Neviem, komu vlastne patria správy. V hlave mi vždy znie, že ak sa vaše meno objaví v správach, mali by vám za to správy platiť. Veď je to vaša správa a oni si ju berú a predávajú ako svoj produkt.

Smelo sa hovoriť iba dve veci, a obe boli zjavné klamstvá: vojna tak priniesla hory popísaného papiera, no takmer nič, čo by stálo za prečítanie.

Sledoval som ho so záujmom, lebo to bolo prvýkrát, čo som stretol človeka, ktorého povolaním bolo klamať – ak teda nerátame novinárov.

Ľudia z médií by mali mať dlhý nos ako slon, aby vycítili politikov a podnikateľov.