Václav Havel

Nejlepší cestou k vlastnímu neštěstí je zakrývat si oči před neštěstím jiných.

Mír neohrožují zbraně jako takové, ale lidé, kteří je konstruují, instalují a jsou ochotni použít.

Člověk prostě není Bůh a hra na něj se mu krutě mstí.

Člověk by se měl chovat tak, jak si myslí, že by se měli chovat všichni.

Tí, čo tvrdia, že jednotlivec nedokáže nič zmeniť, si iba hľadajú výhovorky.

Nie je to práve chvíľa najhlbších pochybností, čo dáva vznik novým istotám? Možno je beznádej pôdou, z ktorej rastie ľudská nádej.

Jediná prehratá vec je tá, ktorú vzdáme skôr, než do boja vôbec vstúpime.

Milí priatelia, lúčim sa s vami ako váš prezident. Zostávam s vami ako váš spoluobčan!

Často som zastával zjavne menšinové stanovisko, a tak som zožal viac odporu než uznania – vždy som sa snažil riadiť príkazmi autority, pod ktorou som zložil prísahu – príkazmi svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Treba veľmi obdivovať trpezlivosť, s akou sa naša spoločnosť vyrovnala so všetkými výzvami tejto dramatickej doby, ktorej rozsah len málokto z nás dokázal predvídať.