„Kedysi bývali časy, keď prezident tejto krajiny mohol predniesť rovnaký novoročný prejav…“

Minulosť je to, čo sa skutočne stalo. História je len to, čo niekto napísal.

Nemožno a nesmie sa snažiť vymazať minulosť len preto, že nezapadá do prítomnosti.

Dejiny takmer vždy píšu víťazi a dobyvatelia a podávajú ich pohľad. Alebo sa aspoň verzia víťazov dostáva do popredia a drží pole.

Ľudský život sa mení na skutočné utrpenie, na peklo, len vtedy, keď sa prekrývajú dve doby, dve kultúry a náboženstvá.

Ľudia stále kričia, že chcú vytvoriť lepšiu budúcnosť. Nie je to pravda. Budúcnosť je apatická prázdnota, ktorá nikoho nezaujíma. Minulosť je plná života, chce nás dráždiť, provokovať a urážať, lákať nás, aby sme ju zničili alebo prefarbili. Jediný dôvod, prečo chcú byť ľudia pánmi budúcnosti, je zmeniť minulosť. Bojujú o prístup do laboratórií, kde sa retušujú fotografie a prepisujú životopisy a dejiny.

Neverím, že dejiny sú písané jasne a nespochybniteľne. Nestávajú sa len tak. Dejiny tvoria ľudia: ich pohyb závisí od malých prúdov rovnako ako od veľkých prílivov, od myšlienok, vnímania, vôle a odvahy, od schopnosti vycítiť trend, od vôle konať na základe porozumenia a intuície.