Nie je to len figúra reči, keď hovoríme, že človek môže chápať práve tak dobre citmi, emóciami, dušou ako intelektom.
Dnes už vieme, že inteligencia človeka nie je nejaké jedno IQ, ktoré sa pomocou testov vypočíta a ktoré buď človek má, alebo nie, ale je to celý súbor jeho schopností orientovať sa v určitých oblastiach života.
Tak ako oko bolo stvorené, aby videlo farby, a ucho, aby počulo zvuky, tak bola ľudská myseľ stvorená, aby chápala – nie čokoľvek, ale kvantitu.
Myseľ nie je len naším putom k realite, možno je naším putom k večnosti.
Aká je šanca, že tento prvý a jediný inteligentný druh v dejinách života na Zemi má dosť rozumu na to, aby celkom pochopil, ako vesmír funguje? Šimpanzy sú od nás evolučne vzdialené o vlások, a predsa súhlasíme, že nijaké vyučovanie nikdy nenaučí šimpanza plynule trigonometriu. Teraz si predstavte druh na Zemi alebo kdekoľvek inde, ktorý je voči ľuďom taký múdry, ako sú ľudia voči šimpanzom. Koľko z vesmíru by mohol pochopiť?
Ale nie je to intelekt sám osebe, ale spôsob, akým sme intelekt použili, čo urobilo ten neporiadok.