„Naprieč dejinami rôzne kultúry vytvárali mýty o stvorení, ktoré vysvetľujú náš pôvod ako…“

Tak som tam v skutku zistil, že slúžiť Bohu celým srdcom nie je práca, ale rozkoš.

Verím v Ameriku, v ktorej je odluka cirkvi od štátu absolútna – v ktorej by žiadny katolícky prelát nehovoril prezidentovi (ak by bol katolík), ako má konať, a žiadny protestantský kazateľ by nehovoril svojim veriacim, koho majú voliť – v ktorej žiadna cirkev ani cirkevná škola nedostáva verejné prostriedky ani politické výhody – a v ktorej nikomu nebráni v úrade len to, že jeho náboženstvo sa líši od náboženstva prezidenta, ktorý ho môže vymenovať, alebo ľudí, ktorí ho môžu zvoliť.

Ako som často hovoril, problémom nikdy nie je viera. Problémom sú veriaci a to, ako sa správame jeden k druhému.

Myšlienka Boha je jednou z podôb myšlienky Nekonečna. Kým tajomstvo nekonečna doľahne na ľudské myslenie, budú sa stavať chrámy na uctievanie Nekonečna, nech sa Boh volá Brahma, Alah, Jehova či Ježiš; a na dlažbe týchto chrámov budú vidieť ľudí kľačať, padnutých na tvár, zničených myšlienkou na Nekonečno.

Kto vyhlasuje existenciu Nekonečna – a nik sa tomu nemôže vyhnúť – ten v tomto tvrdení nahromadí viac nadprirodzena, než sa nachádza vo všetkých zázrakoch všetkých náboženstiev; veď pojem Nekonečna má dvojitú povahu: vnucuje sa nám, a pritom je nepochopiteľný.

Celé je to oveľa väčšie než ja a nedokážem to pochopiť, tak sa tomu jednoducho zverím; a prestanem o tom rozmýšľať.