Ak cestujete časom do minulosti, nemôžete ju zmeniť o nič viac, než môžete zmeniť hodnotu čísla pí. Ak cestujete do minulosti, ste, budete a vždy ste boli súčasťou minulosti, tej istej minulosti, ktorá vedie k vášmu cestovaniu do nej.
Každý okamih - každá udalosť alebo dianie - existuje, tak ako existuje každý bod v priestore. Okamihy sa nerozžiarujú na chvíľu, keď ich osvetlí „reflektor“ pozorovateľovej prítomnosti; tento obraz dobre zodpovedá našej intuícii, ale neobstojí pri logickej analýze. Namiesto toho: raz osvetlený, vždy osvetlený. Okamihy sa nemenia. Okamihy sú.
Niektoré ráno pri raňajkách, keď budete potrebovať niečo nové na premýšľanie, môžete uvažovať o tom, že svoje deti vidíte cez stôl nie také, aké sú, ale aké boli pred približne tromi nanosekundami.
Prvou vecou potrebnou na konštruktívne zaobchádzanie s časom je naučiť sa žiť v skutočnosti prítomného okamihu. Psychologicky vzaté, tento prítomný okamih je totiž všetko, čo máme.
Tretia hodina popoludní je vždy buď príliš neskoro, alebo príliš skoro na čokoľvek, čo chceš urobiť.
Rovnováha žije v prítomnosti. Keď cítite, že sa vám zem chveje pod nohami, vráťte sa späť do tohto okamihu. S tým, čo prinesie ďalší moment, sa vyrovnáte, až príde. V tomto okamihu ešte dýchate. V tomto okamihu ste prežili.