„Ako som často hovoril, problémom nikdy nie je viera. Problémom sú veriaci a to, ako sa…“

Tak som tam v skutku zistil, že slúžiť Bohu celým srdcom nie je práca, ale rozkoš.

Verím v Ameriku, v ktorej je odluka cirkvi od štátu absolútna – v ktorej by žiadny katolícky prelát nehovoril prezidentovi (ak by bol katolík), ako má konať, a žiadny protestantský kazateľ by nehovoril svojim veriacim, koho majú voliť – v ktorej žiadna cirkev ani cirkevná škola nedostáva verejné prostriedky ani politické výhody – a v ktorej nikomu nebráni v úrade len to, že jeho náboženstvo sa líši od náboženstva prezidenta, ktorý ho môže vymenovať, alebo ľudí, ktorí ho môžu zvoliť.

Myšlienka Boha je jednou z podôb myšlienky Nekonečna. Kým tajomstvo nekonečna doľahne na ľudské myslenie, budú sa stavať chrámy na uctievanie Nekonečna, nech sa Boh volá Brahma, Alah, Jehova či Ježiš; a na dlažbe týchto chrámov budú vidieť ľudí kľačať, padnutých na tvár, zničených myšlienkou na Nekonečno.

Kto vyhlasuje existenciu Nekonečna – a nik sa tomu nemôže vyhnúť – ten v tomto tvrdení nahromadí viac nadprirodzena, než sa nachádza vo všetkých zázrakoch všetkých náboženstiev; veď pojem Nekonečna má dvojitú povahu: vnucuje sa nám, a pritom je nepochopiteľný.

Celé je to oveľa väčšie než ja a nedokážem to pochopiť, tak sa tomu jednoducho zverím; a prestanem o tom rozmýšľať.

Náboženstvo nie je určené na vysvetľovanie vesmíru. Nemôže nahradiť vedecký výskum.