Jan Amos Komenský

„Milý brat, pekná vec je mať peknú knižnicu.“ „Aj keď sa nepoužíva?“ hovorím ja. A on: „Aj tí, čo knižnice milujú, sa počítajú medzi učených.“

Lebo kde je Boh, tam je nebo; kde je nebo, tam je večná radosť; kde je večná radosť, tam človek nevie, čoho viac žiadať.

Ak sa ľudia nechcú prispôsobiť našim zvykom, prispôsobme sa my ich zvykom, pokiaľ to len svedomie dovolí. Svet ide zo zlého do horšieho, je to pravda: ale napravíme to azda svojím trápením?

Tak som tam v skutku zistil, že slúžiť Bohu celým srdcom nie je práca, ale rozkoš.

Synu, ja bývam na dvoch miestach: na nebi vo svojej sláve a na zemi v skrúšenom srdci.

A hľa, hlas sa ozval po tretí raz: „Navrať sa, odkiaľ si vyšiel, do domu svojho srdca a zatvor za sebou dvere.“

V tomto veku sa má vyučovanie vykonávať prevažne prostredníctvom zmyslového vnímania, a keďže zrak je najdôležitejším zo zmyslov, náš cieľ dosiahneme, ak dáme deťom obrázky najdôležitejších predmetov z fyziky, optiky, astronómie, geometrie atď.

Strom vyháňa už pri svojom vzniku výhonky, z ktorých neskôr budú jeho hlavné konáre, a práve v tejto prvej škole musíme zasadiť do človeka semená všetkého poznania, ktorým ho chceme vybaviť na jeho ceste životom.

Tak môžeme obsiahnuť celý rozsah ľudského poznania v istom počte rokov a môžeme mať pravé vzdelanie, pravú mravnosť a pravú nábožnosť, kým opustíme kováčne ľudskosti.

Trest sa má uplatňovať voči tým, čo sa mýlia. Netrestajú sa však preto, že sa pomýlili (veď čo sa stalo, nemožno vrátiť), ale aby sa v budúcnosti už nemýlili. Disciplína by preto mala byť zbavená osobných prvkov, ako je hnev alebo nechuť, a mala by sa vykonávať s takou úprimnosťou a čestnosťou zámeru, aby aj žiaci cítili, že sa koná pre ich dobro a že tí, čo sú nad nimi, uplatňujú len otcovskú autoritu.