Jan Amos Komenský

Nemyslime si však, že chceme, aby naše školy znely výkrikmi a ranami. Žiadame bdelosť a pozornosť učiteľa aj žiakov. Disciplína totiž nie je nič iné než neomylná metóda, ktorou z našich žiakov robíme skutočných žiakov.

Príroda sa nepreťažuje, ale spokojí sa s málom. Nežiada napríklad dve kuriatka z jedného vajca, ale je spokojná, ak sa vyliahne jedno.

Príroda sa neponáhľa, ale postupuje pomaly. Vták napríklad nekladie vajcia do ohňa, aby sa rýchlo vyliahli, ale necháva ich pomaly dozrievať pod vplyvom prirodzeného tepla.

Všetko sa má učiť dôkladne, stručne a výstižne, aby sa porozumenie akoby odomklo jedným kľúčom a potom si samo rozmotávalo ďalšie ťažkosti. Všetko, čo prirodzene súvisí, sa má učiť spolu. Každý predmet sa má učiť v presne odstupňovaných krokoch, aby práca jedného dňa rozširovala prácu predchádzajúceho a pripravovala prácu na zajtra. A napokon sa má vždy zavrhnúť všetko, čo je zbytočné.

Prečo by sme ich teda pripúšťali k abecede a potom ich odháňali od kníh? Bojíme sa ich hlúposti? Čím viac zamestnáme ich myšlienky, tým menej miesta nájde hlúposť, ktorá vzniká z prázdnoty mysle.

Aj ženy sú stvorené na Boží obraz a majú podiel na jeho milosti a na kráľovstve budúceho sveta. Sú obdarené rovnakou bystrosťou mysle a schopnosťou poznávať (často väčšou než druhé pohlavie).

V našich sadoch chceme mať nielen stromy, ktoré rodia skoro, ale aj tie, čo rodia neskoro; veď každá vec, ako hovorí syn Sirachov, nájde svoju chválu vo svojom čase a napokon, hoci neskoro, ukáže, že nebola márna. Prečo by sme teda chceli, aby sa v záhrade písmen trpel len jeden druh rozumov, predčasne vyvinutých a čulých?

Nie je prekážkou ani to, že niektorí sa zdajú byť od prírody tupí a hlúpi; práve to robí všeobecné vzdelávanie ich myslí ešte naliehavejším. Čím pomalšia a slabšia je povaha človeka, tým viac potrebuje pomoc, aby zo seba čo najviac zhodil zvieraciu tuposť a hlúposť. A nemožno nájsť človeka, ktorého rozum je taký slabý, že by sa nedal vzdelaním zlepšiť. Sito, ak naň budete neustále liať vodu, je čoraz čistejšie, hoci vodu nezadrží.

Nevieme, na aké služby božia prozreteľnosť určila toho alebo onoho človeka; ale isté je, že z tých najchudobnejších, najponíženejších a najneznámejších vytvorila nástroje svojej slávy. Napodobňujme preto slnko na nebi, ktoré svieti, hreje a oživuje celú zem, aby všetko, čo môže žiť, prekvitať a kvitnúť, mohlo to robiť.

Naša láska je v priamom pomere k nášmu poznaniu.