V tomto veku sa má vyučovanie vykonávať prevažne prostredníctvom zmyslového vnímania, a keďže zrak je najdôležitejším zo zmyslov, náš cieľ dosiahneme, ak dáme deťom obrázky najdôležitejších predmetov z fyziky, optiky, astronómie, geometrie atď.
Tak môžeme obsiahnuť celý rozsah ľudského poznania v istom počte rokov a môžeme mať pravé vzdelanie, pravú mravnosť a pravú nábožnosť, kým opustíme kováčne ľudskosti.
Nemyslime si však, že chceme, aby naše školy znely výkrikmi a ranami. Žiadame bdelosť a pozornosť učiteľa aj žiakov. Disciplína totiž nie je nič iné než neomylná metóda, ktorou z našich žiakov robíme skutočných žiakov.
V našich sadoch chceme mať nielen stromy, ktoré rodia skoro, ale aj tie, čo rodia neskoro; veď každá vec, ako hovorí syn Sirachov, nájde svoju chválu vo svojom čase a napokon, hoci neskoro, ukáže, že nebola márna. Prečo by sme teda chceli, aby sa v záhrade písmen trpel len jeden druh rozumov, predčasne vyvinutých a čulých?
Nie je prekážkou ani to, že niektorí sa zdajú byť od prírody tupí a hlúpi; práve to robí všeobecné vzdelávanie ich myslí ešte naliehavejším. Čím pomalšia a slabšia je povaha človeka, tým viac potrebuje pomoc, aby zo seba čo najviac zhodil zvieraciu tuposť a hlúposť. A nemožno nájsť človeka, ktorého rozum je taký slabý, že by sa nedal vzdelaním zlepšiť. Sito, ak naň budete neustále liať vodu, je čoraz čistejšie, hoci vodu nezadrží.
Nasledujúce dôvody dokážu, že do školy majú byť posielané nielen deti bohatých a mocných, ale všetky bez rozdielu, chlapci i dievčatá, šľachtici i neurodzení, bohatí i chudobní, vo všetkých mestách, mestečkách, dedinách a osadách.