„Je mi tu krásne! Prírody, hôr, lesov si tu nesmierne užívam.“

A les je pre dieťa kúzelný.

Strom vyzerá ako pes, ktorý šteká na nebo.

Nikto by nemal prejsť životom bez toho, aby aspoň raz zažil zdravú, aj nudnú samotu v divočine, kde je odkázaný iba sám na seba a učí sa tak svojej skutočnej a skrytej sile. Učí sa napríklad jesť, keď je hladný, a spať, keď je ospalý.

Slnečné svetlo je životná miazga prírody.

S počasím je to ako s vládou – vždy robí zle.

Znova a znova vidíme v motýľovi myšlienku transcendencie. V lese nevidíme nehybné, ale usilujúce. Vo vode, ktorá navždy odchádza a navždy sa vracia, prežívame večnosť.