Jack Kerouac

Strom vyzerá ako pes, ktorý šteká na nebo.

Čoskoro nájdem tie správne slová, budú veľmi jednoduché.

Keby som mal čarovné ja z čias dojčaťa, keď som si pamätal, aké to bolo pred narodením, nestaral by som sa teraz o smrť, vediac, že obe sú ten istý prázdny sen.

A ja zomriem, a ty zomrieš, a všetci zomrieme a aj hviezdy časom pohasnú jedna po druhej.

Ach, život je brána, cesta, chodník do raja tak či tak, prečo nežiť pre zábavu, radosť a lásku alebo nejaké dievča pri krbe, prečo neísť za svojou túžbou a SMIAŤ SA.

Šťastie spočíva v uvedomení si, že všetko je veľký zvláštny sen.

Nikto by nemal prejsť životom bez toho, aby aspoň raz zažil zdravú, aj nudnú samotu v divočine, kde je odkázaný iba sám na seba a učí sa tak svojej skutočnej a skrytej sile. Učí sa napríklad jesť, keď je hladný, a spať, keď je ospalý.

Videl som, že môj život je obrovská žiariaca prázdna stránka a že môžem robiť, čo chcem.

Spoločenskosť je len široký úsmev a široký úsmev nie je nič iné než zuby.

Niekde na ceste som vedel, že budú dievčatá, videnia, všetko; niekde na ceste mi podajú perlu.