Jack Kerouac

Pichla ma bolesť pri srdci, ako zakaždým, keď som uvidel dievča, ktoré som miloval a ktoré šlo opačným smerom v tomto príliš veľkom svete.

Prečo na to myslieť, keď celá zlatá krajina je pred vami a všelijaké nepredvídané udalosti striehnu, aby vás prekvapili a potešili, že ste nažive a môžete ich vidieť?

Všetci sme boli nadšení, všetci sme si uvedomovali, že za sebou zanechávame zmätok a nezmysly a plníme svoju jedinú ušľachtilú funkciu tej doby: pohyb.

Na dvanásť krokov sme sa otočili, lebo láska je súboj, a pozreli sme sa na seba naposledy.

Chlapci a dievčatá v Amerike majú spolu taký smutný čas; sofistikovanosť si žiada, aby sa okamžite podriadili sexu bez riadnej predchádzajúcej reči. Nie dvorenia, ale skutočne priamej reči o dušiach, lebo život je posvätný a každý okamih je vzácny.

Vzduch bol jemný, hviezdy také krásne, sľub každej dláždenej uličky taký veľký, že som si myslel, že snívam.

Aký je to pocit, keď odchádzate od ľudí a oni sa vzďaľujú na pláni, až vidíte ich drobné bodky rozptyľovať sa? Je to príliš obrovský svet, ktorý nás klenie, a je to zbohom. Ale my sa nakláňame dopredu k ďalšiemu bláznivému dobrodružstvu pod nebom.

Páči sa mi príliš veľa vecí a mätiem sa, naháňajúc sa od jednej padajúcej hviezdy k druhej, kým nepadnem. Taká je noc, tak na človeka pôsobí. Nemal som nikomu čo ponúknuť okrem vlastného zmätku.

Kam kráčaš, Amerika, vo svojom lesklom aute v noci?

Dúfam, že je pravda, že človek môže zomrieť a predsa nielen žiť v iných, ale dať im život, a nielen život, ale aj ten veľký vedomý pocit života.