„Znova a znova vidíme v motýľovi myšlienku transcendencie. V lese nevidíme nehybné, ale…“
Znova a znova vidíme v motýľovi myšlienku transcendencie. V lese nevidíme nehybné, ale usilujúce. Vo vode, ktorá navždy odchádza a navždy sa vracia, prežívame večnosť.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Slnečné svetlo je životná miazga prírody.
S počasím je to ako s vládou – vždy robí zle.
Keď sa ku mne priplíži osamelosť, vyjdem do polí a pozorujem usporiadanosť sveta.
Pre mňa bolo dôležité byť sama; samota bola predpokladom na to, aby som bola otvorene a radostne vnímavá a prijímavá voči svetu listov, svetla, spevu vtákov, kvetov a tečúcej vody.
Ale úsvit – úsvit je dar. O človeku sa mnoho prezrádza podľa jeho vášne alebo ľahostajnosti k tomuto otváraniu dverí dňa. Nikto, kto miluje úsvit a je vonku, aby ho videl, by mi nemohol byť cudzí.
A toto som sa naučila: že odlišnosť sveta je protilátkou proti zmätku, že stáť v tejto odlišnosti – v kráse a tajomstve sveta, vonku na poliach alebo hlboko v knihách – môže znovu dôstojne ozdobiť aj najviac pobodané srdce.
Ďalšie od autora Mary Oliver