„Mimo nemocnice vojna stále pokračovala. Ľudia šaleli a boli za to odmeňovaní…“

Začali sme dosť veľkolepou myšlienkou: keby ste to riešili na detskej úrovni, ako by ste odstránili vojnu? Čo by ste urobili?

Veľké národy sa vždy správali ako gangstri a malé ako prostitútky.

Žijeme na bezpečnom ostrove pokoja, mieru, úsmevov a stretnutí. Prajem si, aby to tak zostalo.

Vojny začínajú aj v pondelok popoludní, a my nikdy nevieme, ktorý pondelok to bude.

Braček, neplač, to nie sú bubáci, veď si už veľký, to sú len vojaci, prišli v hranatých železných maringotkách.

Do Československa prišli sovietske tanky a všetka moja sláva bola preč. Bol som prvý český režisér, ktorý musel prestať pracovať, vrátiť som sa mohol až v roku 1974.