Karel Kryl

V škole ma učiteľka nechala zbiť najsilnejším chlapcom v triede, pretože som nechcel vstúpiť do Pionierov. A vtedy som začal premýšľať.

Potom sa nám darilo zle, otec išiel budovať Ostravu a strýkovia, ktorí k nám za lepších čias chodili v nedeľu na bábovku, sa nám začali vyhýbať, prechádzali na druhý chodník, aby sa s nami nestretli.

Raz k nám prišli celkom neznámi páni a krompáčmi a kladivami rozbili tie krásne ofsetové a hlbotlačové stroje, hovorilo sa tomu likvidácia podniku.

Šiel som a padali na mňa slová, vety, verše, šiel som a obklopovali ma melódie. Bola to zvláštna atmosféra a z nej vznikla táto pesnička, vznikla za dve hodiny.

Hovorili detsky jednoducho, hovorili o svete dospelých, ktorý vnikol do ich skutočného, ryzieho detského sveta.

Braček, neplač, to nie sú bubáci, veď si už veľký, to sú len vojaci, prišli v hranatých železných maringotkách.

Kto dobrom čelí násiliu, len zriedka vďačnosť splodí, veď na konopnú košeľu konope sa hodí, ak chceš ju plátať.

Však poctivec i parazit smie lakťami čeliť davu a päsťami môže preraziť, bez toho, aby si rozbil hlavu nárazmi o múr.

Úloha osobnosti v dejinách pozostáva prakticky z ochoty dotyčnej osobnosti zomrieť alebo sa nechať zabiť skôr, ako stačila odvolať.

Z toho, že sme vsadili na obchody a na prosperitu a zabudli sme na Boha, na dušu aj na to, že máme kultúru, že máme tiež radi krásne veci, ktoré nás odlišujú od toho žrania ako stádo. Že sa meníme na zvieratá, na budúcich otrokov, a robíme to dobrovoľne.