„V škole ma učiteľka nechala zbiť najsilnejším chlapcom v triede, pretože som nechcel…“

Vtedajší systém mi zakazoval byť pri vyjednávaní o zmluvách. Smel som prísť len na konci a povedať: Teším sa na vystúpenie. Ale o sumách a honorároch som sa nedozvedel nič.

Pred každou cestou som s otcom rozobral auto zo strachu, že mi tam niekto niečo nastražil a na hraniciach ma zatknú.

Raz k nám prišli celkom neznámi páni a krompáčmi a kladivami rozbili tie krásne ofsetové a hlbotlačové stroje, hovorilo sa tomu likvidácia podniku.

Tu mi komunisti hovorili, čo si mám myslieť, čo hovoriť, ako ďalej premýšľať; v Amerike niečo také neexistuje, ale zasa je tam tlak peňazí. To je ale stále lepšie než ideológia.

Od svojich piatich rokov, keď zavreli môjho otca, som antikomunista.

Pretelesnili sa do iných strán, hlavne na Slovensku. Podstatné je, ako sa správajú: šíria strach, poplašné správy, pokrytectvo, lži, korupciu. To sú všetko jasné znaky bývalej totality. Treba mať oči otvorené a pri prvých náznakoch spustiť poplach, robiť niečo proti tomu.