„Nútia ťa robiť stupnice. Nútia ťa hrať hudbu iných ľudí. A ja som nechcel hrať hudbu…“

Škola bola pre mňa vtedy zločinom na mladých ľuďoch. Ničila semená slobody. Učitelia nepodporovali poznanie ani pozitívny postoj.

Moja predstava bola, že klavírny učiteľ je niekto, kto ťa naučí, ako to, čo sa deje v tvojej hlave, dostať do prstov.

Jediný dôvod, prečo je to vôbec ťažká téma, je ten, že sa o nej stále hovorí ako o ťažkej téme, ľudia z nej robia suchú knižnú múdrosť a používajú veľa dlhých, ťažkých slov.

Tak sa človek zlepší: kopíruje tých, čo to robia skvelo.

Mal som obrovské šťastie, že keď moja cesta životom v hudbe začínala, mal som ľudí, ktorí ma vzali na plecia a naučili ma o hudbe a o svete, aby som mohol naplniť všetky svoje sny.

Veľká chyba škôl je podľa mňa v tom, že sa snažia deti niečo učiť, a to tak, že ako základnú motiváciu používajú strach. Strach z nedostatočných známok, strach z toho, že nezostanú vo svojej triede, atď. Záujem dokáže vyvolať učenie v rozsahu, ktorý sa k strachu má ako jadrový výbuch k petarde.