„Totalitarizmus začína pohŕdaním tým, čo máte. Druhým krokom je predstava: „Veci sa musia…“

V skutočnosti je oveľa ľahšie konať v podmienkach tyranie než myslieť.

Vtedajší systém mi zakazoval byť pri vyjednávaní o zmluvách. Smel som prísť len na konci a povedať: Teším sa na vystúpenie. Ale o sumách a honorároch som sa nedozvedel nič.

Pred každou cestou som s otcom rozobral auto zo strachu, že mi tam niekto niečo nastražil a na hraniciach ma zatknú.

V škole ma učiteľka nechala zbiť najsilnejším chlapcom v triede, pretože som nechcel vstúpiť do Pionierov. A vtedy som začal premýšľať.

Raz k nám prišli celkom neznámi páni a krompáčmi a kladivami rozbili tie krásne ofsetové a hlbotlačové stroje, hovorilo sa tomu likvidácia podniku.

Tu mi komunisti hovorili, čo si mám myslieť, čo hovoriť, ako ďalej premýšľať; v Amerike niečo také neexistuje, ale zasa je tam tlak peňazí. To je ale stále lepšie než ideológia.