„Básnik chce len povznesenie a rozšírenie, svet, v ktorom by sa mohol natiahnuť.“

To, čo robí našu poéziu dnes taká nepatrnou, je chudoba nápadov. Ak chceš, aby ťa čítali, vymýšľaj. Kto by, dočerta, nechcel čítať niečo nové?

A hneď na začiatku som cítil, že musíme vytvoriť možnosť, aby sme v tomto filme mohli mať poéziu.

Také tie jednoduché čisté vety, ktoré majú silu, pretože skutočne z niečoho vyrastajú. Preto mám rád ľudovú poéziu.

Šiel som a padali na mňa slová, vety, verše, šiel som a obklopovali ma melódie. Bola to zvláštna atmosféra a z nej vznikla táto pesnička, vznikla za dve hodiny.

Tanec je veľmi podobný poézii. Niekedy je ako básnická lyrika, ako surovosť dramatickej poézie, ako hrôza – alebo môže byť ako strašné odhalenie zmyslu. Lebo keď narazíš na slovo, zasiahne ťa až do srdca.

Pravý básnik si nevyberá látku. Látka si jasne vyberá jeho, nie on ju.