G. K. Chesterton

Pokrok by mal znamenať, že vždy kráčame k Novému Jeruzalemu.

Pokrok je metafora z obyčajnej chôdze po ceste — veľmi pravdepodobne zlou cestou.

Jediný zrozumiteľný zmysel, aký môže mať pokrok alebo postup u ľudí, je ten, že máme určitú víziu a chceme podľa nej urobiť celý svet.

Aristokracia aj demokracia sú ľudské ideály: jedna hovorí, že všetci ľudia sú cenní, druhá, že niektorí ľudia sú cennejší.

Doktríny sa museli vymedziť v prísnych hraniciach, aby mohol človek užívať všeobecné ľudské slobody.

Povedané otvorene, láska k blížnemu znamená jedno z dvoch — odpúšťať neodpustiteľné skutky alebo milovať nemilovateľných ľudí.

Všetka pokora, ktorá znamenala pesimizmus, ktorá znamenala, že človek zaujíma neurčitý či nízky pohľad na svoj celý osud — to všetko malo zmiznúť.

Človek odrezaný morom si môže zachrániť život, ak ho riskne na útese.

Možno je nakoniec práve kresťanstvo zdravé a všetci jeho kritici sú — rozličnými spôsobmi — šialení.

Duša môže hľadať najpodivnejšie a najvzdialenejšie krajiny a veky a stále nájsť podstatný mravný zdravý rozum.