„Ježišova pripomienka nás nabáda, aby sme sa nikdy nezastavovali na povrchu vecí, najmä…“

Človek žije vedome pre seba, ale je nevedomým nástrojom pri dosahovaní historických, všeobecných cieľov ľudstva.

Keď definujeme človeka trhovou hodnotou služby, ktorú od neho môžeme očakávať, poznáme ho nedokonale.

Vidíme teda, že individualita človeka nie je jeho najvyššou pravdou; je v ňom niečo, čo je všeobecné.

Človek vyráža do sveta naozaj uspokojovať potreby, ktoré sú preňho viac než jedlo a oblečenie.

V podstate nie je človek otrokom ani seba samého, ani sveta, ale je milujúcim.

Je pravda, že každý človek rád nasleduje svoju vlastnú náklonnosť a viac sa prikláňa k tým, ktorí s ním súhlasia.