„V podstate nie je človek otrokom ani seba samého, ani sveta, ale je milujúcim.“

Človek žije vedome pre seba, ale je nevedomým nástrojom pri dosahovaní historických, všeobecných cieľov ľudstva.

Keď definujeme človeka trhovou hodnotou služby, ktorú od neho môžeme očakávať, poznáme ho nedokonale.

Vidíme teda, že individualita človeka nie je jeho najvyššou pravdou; je v ňom niečo, čo je všeobecné.

Človek vyráža do sveta naozaj uspokojovať potreby, ktoré sú preňho viac než jedlo a oblečenie.

Je pravda, že každý človek rád nasleduje svoju vlastnú náklonnosť a viac sa prikláňa k tým, ktorí s ním súhlasia.

To je ešte zreteľnejšie u človeka, ktorý je tvorom vesmíru s najvrúcnejšou túžbou po spoločnosti a pre ňu najlepšie vybavený.