Lev Tolstoj

Pre dejiny sú štát a moc len javmi, tak ako pre modernú fyziku nie je oheň prvkom, ale javom.

Dejiny akoby predpokladali, že táto sila je samozrejmá a každému známa.

A kde chýba jednoduchosť, dobrota a pravda, niet veľkosti.

Absolútna súvislosť pohybu nie je pre ľudskú myseľ pochopiteľná.

Dejiny, teda nevedomý, všeobecný, úľový život ľudstva, využívajú každý okamih života kráľov ako nástroj na svoje vlastné ciele.

Človek žije vedome pre seba, ale je nevedomým nástrojom pri dosahovaní historických, všeobecných cieľov ľudstva.

Pravda nielen ukazuje cestu, ktorou by sa mal ľudský život uberať, ale odkrýva aj jedinú cestu, ktorou sa uberať môže.

Je to ako na jar, v tomto čase prechodu, keď sa starý poriadok myšlienok celkom nerozpadol a nový si ešte nezískal pevné miesto.

Akým spôsobom môže zničenie života niektorých ľudí zlepšiť život ľudí?

To je celý život: učiť sa neznáme a prispôsobovať svoje konanie tomuto novému poznaniu.