Lev Tolstoj

Nový pohľad na život sa nedá ľuďom vnútiť; možno si ho osvojiť len slobodne.

Vláda je vlastne pri dosahovaní týchto cieľov častejšie prekážkou než pomocou.

A vyhýbať sa vojne je povinnosťou každého, kto vládne, práve tak, ako je povinnosťou kapitána lode vyhýbať sa stroskotaniu.

Úplne rovnako osobitosť vlády nie je poslúchať, ale vynucovať poslušnosť.

Všetci ľutujú tento stav vecí, ani mier, ani vojna, a všetci by boli radi, keby z neho unikli.

A tento rozpor sa pre dnešných ľudí stal natoľko plný hrôzy, že bez jeho vyriešenia už nie je možný život.

Celý náš život je v priamom rozpore so všetkým, čo vieme a čo pokladáme za potrebné a správne.

Ľudstvo sa vo svojom vývoji nemôže vrátiť späť o nič viac než jednotlivý človek.

Rodinu, kmeň ani štát si ľudia nevymysleli, ale vznikli spontánne ako mraveniská alebo roje včiel a majú skutočnú existenciu.

Milovať samého seba je prirodzené každému a nikto nepotrebuje povzbudenie, aby to robil.