„Tmavý dom je vždy nezdravý dom, vždy zle vetraný dom, vždy špinavý dom.“

Nádej na družstevné vedenie domácnosti v blízkej budúcnosti nám dáva istý sľub harmonickejšieho domáceho života.

V domove je pravé zjednotenie, v domove je radosť zo života: prečo by som mal opustiť domov a túlať sa po lese?

Spoločnosť je taká všeobecná a zmiešaná, že neostáva miesto na ústranie, a aj doma žijeme na verejnosti.

Domov bol vždy najlepšou školou na svete a nič iné, čo vzdelávanie pozná, ho nikdy nemôže nahradiť.

Človek nie je naozaj plnohodnotným človekom, kým nevlastní vlastný domov; a tí, čo vlastnia svoj domov, sú vďaka tomu čestnejší, poctivejší, čistejší, pravdivejší, šetrnejší a starostlivejší.

Slovensko zvyknem nazývať svojim. Privlastňujem si ho tak, ako to robíme s veľkou a jedinou láskou. Vždy som ochotný vziať ho pod ochranu, zastať sa ľudí, ktorí tu žijú, pretože som jeden z nich, mám tu domov, spájajú nás spoločné radosti a bôle. Pupočnú šnúru, ktorá ma spája s rodnými Kysucami čas odlúčenia neodstrihol. Keď človek nemá miesto odkiaľ prichádza, tak nikde nie je doma.