„Slovensko zvyknem nazývať svojim. Privlastňujem si ho tak, ako to robíme s veľkou a…“
Slovensko zvyknem nazývať svojim. Privlastňujem si ho tak, ako to robíme s veľkou a jedinou láskou. Vždy som ochotný vziať ho pod ochranu, zastať sa ľudí, ktorí tu žijú, pretože som jeden z nich, mám tu domov, spájajú nás spoločné radosti a bôle. Pupočnú šnúru, ktorá ma spája s rodnými Kysucami čas odlúčenia neodstrihol. Keď človek nemá miesto odkiaľ prichádza, tak nikde nie je doma.
Bez registrácie
Inšpiroval vás tento výrok?
Jedným kliknutím pomôžete objaviť hodnotné myšlienky aj ďalším čitateľom.
Pošlite myšlienku ďalej
Zdieľať výrok
Skopírujte text, odkaz alebo si stiahnite hotový obrázok.
Nádej na družstevné vedenie domácnosti v blízkej budúcnosti nám dáva istý sľub harmonickejšieho domáceho života.
V domove je pravé zjednotenie, v domove je radosť zo života: prečo by som mal opustiť domov a túlať sa po lese?
Spoločnosť je taká všeobecná a zmiešaná, že neostáva miesto na ústranie, a aj doma žijeme na verejnosti.
Domov bol vždy najlepšou školou na svete a nič iné, čo vzdelávanie pozná, ho nikdy nemôže nahradiť.
Človek nie je naozaj plnohodnotným človekom, kým nevlastní vlastný domov; a tí, čo vlastnia svoj domov, sú vďaka tomu čestnejší, poctivejší, čistejší, pravdivejší, šetrnejší a starostlivejší.
No jo, to viete, je tu so mnou česká manželka a aj stará mama, takže sa angličtinou len tak zlomiť nenecháme.
Ďalšie od autora Jozef Kroner